Vznik poštovej známky

Prvá známka na svete
Prvou známkou sveta sa stala jednopencová čierna známka s portrétom kráľovny Viktórie.

Veľký počet štátov a štátikov v štáte a roztrieštenosť, niekedy dokonca hotové bludisko v smerniciach a poštových tarifách nútili ľudí, pracujúcich v poštových službách i mimo nich, aby sa zamýšľali nad týmto neutešeným stavom. Veď stanovenie poštového poplatku bolo často hotovým matematickým rébusom. Nečudo, že pri kombinácii taríf za vzdialenosť a váhu listu bolo treba na výpočet poštovného celých hrubých kníh, podľa ktorých sa dali poplatky vypočítať. Ďalšou nevýhodou bolo, že poštovné vo väčšine prípadov platil príjemca zásielky, prípadne časť odosielateľ a časť príjemca. Taktiež výška poštovného bránila vačšiemu využívaniu poštových služieb.

To viedlo aj k menším podvodom, ako o tom hovorí aj tento príbeh:

Rozpráva sa , že keď sa Rowland Hill pri jednej z jeho ciest zastavil v hostinci v írskom mestečku, všimol si, že jeden z poštárov práve doručuje dopis nádhernému mladému dievčaťu. Dievča smutne obracalo list v rukách, ale potom ho poštárovi vrátila. Keď Hill počul, že dievča nemôže za doručenie dopisu od svojho ženícha zaplatiť, chcel jej darovať šiling. Dievča však s poďakovaním odmietla a po odchode poštára sa Hillovi zdôverila, že sa dozvedela všetko podľa dohodnutých signálov na obálke. Vtedy si Rowland Hill uvedomil, že bude poštovné vyberať napred.

Sir Rowland Hill (1795-1879) bol pôvodným povolaním učiteľ. Už v roku 1823 sa zaoberal reformou anglickej pošty a táto príhoda mu v tomto pláne vraj dopomohla.

Šiesteho januára 1837 bola vydaná Hillova brožúra “Poštová reforma, jej dôležitosť a uskutočniteľnosť”. Jej obsahom bolo zavedenie jednotného poštovného vo výške 1 pencie za zásielku v hmotnosti 1/2 unce = 28,35 g, bez ohľadu na vzdialenosť, kam sa zásielka dopravuje; vyberanie poplatku pri podaní zásielky; a čo je prevratné a historické z hľadiska filatelie – vydanie obálky alebo nálepky, teda známky s vyznačenou hodnotou poplatku – kusu papiera, ktorý by bol na zadnej strane opatrený lepom, aby ho po navlhčení išlo na zásielku ľahko umiestniť. Toto bol najstarší popis poštovej známky. známka ČSSR, vydaná pri príležitosti 150. výročia vydania prvej poštovej známky na svete

Desiateho januára 1840 bola schválená nová poštová reforma, Rowland Hill bol prijatý do štátnych služieb a ujal sa realizácie poštovej reformy. Uvedomoval si, že je nutnosťou vytvoriť taký kúsok papiera, ktorý by bolo rovnako ťažké sfalzifikovať ako papierové bankovky.

Po dlhom hľadaní sa konečne našlo to pravé, a to známka s portrétom kráľovny Viktórie, ktorá bola vytvorená z medaile na pamiatku jej návštevy na londýnskej radnici. Tvorcom tejto medaile bol William Wyon. Z medaile grafik okopíroval kráľovnin portrét pre rytcov poštových známok. Rytci týchto známok boli Charles a Frederic Heathovci. Tlač známok bola zverená firme Perkins, Bacon and Petch, ktorá sa zaoberala tlačou cenných papierov. Pre tlač bola použitá najrozšírenejšia technika v tej dobe a to ocelotlač z rytiny. Čierna jedno penciová známka sa začala predávať už 1. mája 1840, ale oficiálne až 6. mája. Za niekoľko dní bola daná do obehu aj modrá dvoj penciová známka. Šiesteho mája teda vstúpili do platnosti dve prvé nalepitelné známky na svete. Lenže sa stalo niečo, o čom sa veľa rozpráva dodnes. Objavila sa totiž známka s razítkom použitia ku dňu 2. mája 1840, keď ešte oficiálne nebola v platnosti. Stalo sa to tak, že jeden z poštových majstrov v Bathu obdržal s predstihom ako ostatné poštové úrady zásoby známok, a chcel si túto novinku vyskúšať a snáď z neznalosti známku nalepil a orazítkoval. Tým taktiež najskôr táto podivuhodnosť vznikla a stala sa taktiež prvou použitou známkou sveta.

Keď sa Hillove návrhy v krátkom čase ukázali ako praktické a výhodné, bol povýšený do šľachtického stavu, menovaný generálnym poštmajstrom a bol mu priznaný národný dar vo výške 20 000 L. Po smrti bol pochovaný vo Westminsterskom opátstve v Londýne vedľa vynálezcu parného stroja Jamesa Watta.


Faximile Mulreadyho obálky

Súčasne s prvou poštovou známkou bola vydaná aj prvá celina sveta – obálka v hodnote 1d a 2d. Na prednej (adresnej) strane má alegorickú kresbu od angliického maliara Wiliama Mulreadyho , podľa ktorého dostala obálka aj svoje pomenovanie.

Obdobne ako Sir Rowland Hill, zaoberal sa možnosťou nalepiteľnej známky, potvrdzujúcej zaplatenie poštovného, aj škótsky kníhtlačiar a kníhkupec James Chlamers (1782 – 1853). V roku 1837 podal návrh na zavedenie nálepky parlamentnej komisii. Tá však odporučila prijať návrhy Rowlanda Hilla, pretože obsahovali kompletný program poštovej reformy a nezužovali ho len na zavedenie nalepiteľnej “známky”.

Použitá literatúra:
1. Dr. František Švarc-Svět filatelie-1982
2.Š. Plško, J. Barvulský, B. Krampl-Čo má vedieť filatelista, Filatelistické state 14, ZSF Bratislava, 1985

Autor: Zdeněk Jindra, Martin Polovka


Comments are closed.